Po sídlisku nasraná Marienka behá,
frfle pod nos, vyplakáva
čo je toto za ruiny? Vraj garáže?
Tak toto nie,
toto ona len tak nenechá!
Na voľby ona všetko vsadí,
pod balkónmi paradajky usilovne sadí.
Po schránkach letáky združenia roznáša,
milovanej Lienke klebety donáša.
V nedeľu po voľbách nad ránom,
popíja čiernu kávu.
Uvažuje, mám byť tu, a či ísť so psom von?
Dosť už, nehrajem sa ja na slepú babu!
Volebné výsledky uštedrili veľkú hanbu.
Mnohí kradnú, mnohí chabrú,
iba jej podhodia deravú handru.
Kamaráti, zavzlyká,
nechcem vam ja robiť oslíka.
V kulturáku zašitá v rohu,
počúva, očkom všetko sleduje.
V tichosti prská, duša jeduje.
Nevystúpila, vraj nebude trápna,
odchádza pomaly, duša je prázdna.
Peter Vajs, dôchodca
Peter Vajs 2019©
Komentáre
Zverejnenie komentára