V Bratislave sa konali veľkolepé oslavy novembra 1989. Bolek Polívka to vraj trefne nazval plyšový puč. Niektorý s ním súhlasia, pretože vraj komunisti síce stratili politickú moc, ale ekonomickú nie a po novembri 1989 sa s chuťou a vervou pustili do budovania brutálneho kapitalizmu, hromadenia kapitálu a rozkrádania v nebývalom zozsahu. Vraj Kňažko a potentáti VPN prehlasovali - čo si myslíte, že budeme rozparcelovávať JRD? A myslíte, že napr. Slovnaft dostane nejaký Jožko Mrkvička? No - družstvá sa väčšinou rozparcelovali a Slovnaft nedostal Jožko Mrkvička, ale Slavko Hatinka atď.
Oslavy sa konali, ako ináč, jednotne - každý na svojom smetisku. Vláda oficiálne spolu s nejakými návštevami, opozícia na dvoch miestach - šašo mal šapitó na SNP, Mladé Orosiho gardy na Nám. Slobody a Víťazi plyšového puča decentne v luxusnom hoteli.
Štvrté, decentné zhromaždenie Víťazov Plyšového puču sa konalo v luxusnom hoteli a zúčastnili sa ho iba pozvaní, vážení a majetní privatízéri - komunistu a ich deti a iná chamraď. Boli tam napríklad: Marhuľa a syn, Širokej a syn, Hatinka a syn, vdova Réezešová a syn, rodičia majiteľov finančných hyen - Jethro Tull a Pontiac, potom Alexa a syn ( bývalý šéf šiškárov ) a ďaľší darebáci. Všetci napospol pripíjali a ďakovali účasníkom zmeny v novembri 1989, ktorá im rozviazala ruky na bezbrehé rozkrádanie a obohacovanie (čo za socializmu im znemožňovali stanovy KSČ a ak by nahrabali mnoho majetku, tak závistliví spolusúdruhovia by ich možno poslali do basy ako Babinského). Pozvali aj Udajabudaja - však Ty si ako my - aj Ty si zbohatol. Však na tribúne si mal len montérky, bumbajku a budajku a teraz máš luxusné obleky a niekoľko nehnuteľností a môžeš si bez starosti žiť ako pravý kapitalista. Je síce pravda, že pri tom si musel vymeniť veľa straníckych kabátov a zodral si veľa gatí v poslanecký laviciach, ale aj Ty patríš medzi nás - Víťazov. Sice mu to zalichotilo, ale z taktických dôvodov slušne odmietol (však sa už blížia voľby). Pozdravy im poslali aj Pirát z Prahy (Koženej) a Bruchoš (Kočnernej) - obaja z prechodného pobytu v base. Po mnohých prípitkoch luxusným alkoholom a skonzumovaní kaviáru sa rozlúčili najprv piesňou kapitalistu - anti internacionála - A working class may kiss my ass, now and for ever ..... Pri rozlúčke ešte zaštrngali kľúčmi od svojích luxusných domov a bytov a niekoľkých luxusných áut.
S pozdravom Rudolf Krasňanský, alias Ruud
S pozdravom Rudolf Krasňanský, alias Ruud
Komentáre
Zverejnenie komentára