Šašo vulgaris už pred minulými, ale hlavne pred poslednými voľbami prejavoval nebývalú náklonnosť jednému segmentu strán a voličov hovoriacich jednou z odnoží ugrofínskeho jazyka. Jeho čistá, úprimná (jeho neprajníci hovoria že je to podlá duša) duša priľnula ku skupine tzv ire-dentistov a iných zubárov ako Palčiak a iný rukavičníci. O Bugyho úrad nemal záujem, vraj páchol po smeráckom denaturáku a šašo uprednostňuje baracku. Ponúkal im miesto vo svojom košiari a nasľuboval im hory - doly. Oni decentne odmietli, ale po voľbách sa napodiv ocitli pred bránami parlamentu. I uľútostilo sa mu ich a tak využil prvá príležitosť - sté výročia Trianonu, aby s nimi dôstojne oslávil toto výročie. Asi dobre nepozná históriu, lebo si myslel, že na mulatšág je toto výročie najvhodnejší čas a zaskvie sa prvým krokom ozajstného štátnika. Možno, že ho osvietil Duch Svätý na takýto štátnický krok, ale opäť bol ten Duch Svätý necitlivý a trafil ho zase kladivom a rovno po hlave. Výsledok jeho snahy bol úplne opačný ako očakával. Zástupcovia tejto skupiny mu odovzdali akýsi list, šašo ho najprv ani nečítal (možno si myslel, že je to líbezbríf, ktorých dostáva stovky). A tak sa roztatárený najprv chvastal ako bol opäť nesmierne úspešný. Až keď si to prečítal a odborníci mu vysvetlili, čo tam vôbec je, tak zostal v šoku. Opojený z výsledkov volieb si namýšľal, že na Slovensku ho má rád každý (okrem zopár príslušníkov zločineckej strany Smer) od Dunaja k Tatrám, od Záhoria k Zemplínu.Od ire - dentistov to bolo ultimátum s tromi disciplínami - teda Triatlon :1. žiadali, aby aj oni boli ako štátotvorný národ- však už ich vzdialení predkovia bojovali za prvej svetovej vojny spolu so štefánikovými vojakmi - že to bolo na opačných stranách frontu, to je len taká zanedbateľná maličkosť.2. žiadali uznanie ich ugrofínskeho jazyka ako rovnocenného úradného jazyka na celom území Slovenska (správnejšie - horného Uhorska), s výnimkou Oravskej Lesnej, kam nechceli ísť ani malé chlpaté koníky (inak veľmi nenáročné) ich vzdialených predkov - v dôsledku nedostatku slnečných lúčov tam nebola kvalitná paša.3. žiadali vytvorenie nezávislého a suverénneho pašaliku zatiaľ skúšobne len na cca štvrtine územia horného Uhorska.Šašo za svoju dobrotu očakával niečo úplne iné a nazval to, že mu napľuli medzi prsty (nabudúce to možno bude už medzi oči). Nuž možno boli iby naivní a nevedeli, že keď šašo včera niečo sľúbi, dnes to už vôbec neplatí a zajtra platí tretia varianta.Šašo navštívil aj ČR, s Burešom-Babišom si rozumel aj bez prekladateľa, aj keď on hovoril po trnafsky a Bureš írečitou kvašňákovsko-dobiášovskou češtinou.Na stretnutí V4 v Ledniciach vraj šašo necítil žiadnu zimu ako v chladničke, ale teplo - niet divu - však si zabudol vymeniť teplé zimné spodky za letné trenky.Zavítal aj do Pešti a tam sa vraj cítil ako doma- pretože aj peštianske úradné budovy (tak ako jeho zámoček v Trnave) stavali slovenskí murári. U peštianskych potentátov to vyvolalo iba súcitné úškrnky- či úsmevy ?Aj keď na Slovensku o núdzu nebola v histórii žiadna núdza - u poddaných aj hmotná aj duševná - u verchušky hlavne duševná, šašo chcel stav núdze obnovovať revolvingovým štýlom, aby si slovač zvykla na poriadok a disciplínu. Napodiv ale všakovakí kváziodborníci, dokonca aj spojenci si vynucovali jej skončenia. Šašo naveľa súhlasil, aj keď sa mu bude cnieť za každodennými tlačenkami-plačenkami, keď každý čakal ako kura na sopeľ, čo oznámi, čo prikáže, čo zakáže, či udelí aj tresty. Novinári si išli nohy polámať, aby boli čo najbližšie k jeho rečníckemu pultu. Pri dojímavých šašových prejavoch u krovia z jeho zamestnancov, čo stáli za ním nesmelo a ani nezostalo žiadne rúško suché (u zamestnankýň možno aj iné časti spodného prádla). Zlé jazyky tvrdia, že za oponou merala jeho spoľahlivá rodina každému zamestnancovi koľko tekutín vylúčil a tak prejavil svoju oddanosť šašovi a samozrejme tak sa bude vyvíjať aj kariéra toho-ktorého zamestnanca v šašovej firme.
S pozdravom Rudolf Krasňanský, alias Ruud
Komentáre
Zverejnenie komentára