Gordický uzol

Kým nad európou a celým svetom visí ťažký, hrozivý mrak koronavírusu, nad slovačou ho zatienila mohutná výtlaková výš a búrka nebývalých rozmerov (trocha väčšia ako tá v šerbli). Lietali hromy-blesky, status striedal status, decentné urážky sa striedali pravidene ako deň s nocou, výzvy na odchody do zabudnutia sa len tak mihali povetrím. Tento nevšedný prírodný jav rozpútali úhlavný nepriatelia - vo volnom čase aj koaličný partneri, hoci si niekedy na meno nevedia prísť. Keď pred rokom štyri demografické eseročky (nazývané aj gang štyroch) viazali dohodu štyrmi povrazmi, tak asi uzol dosť neodborne zmachlili a tak sa im to nerozborné bratstvo (ale aj čiastočne sesterstvo) začalo nejako rozglejovať - nuž povrazy boli asi nekvalitné. Šulino a bábkoherečka sa motali s povrazmi kade-tade a začali obviňovať šaša a ten im nezostal vôbec nič dlžný a kydal na nich ostošesť. Iba inseminátor zaneprázdnený starostlivosťou o svoj hárem a kŕdeľ janičiarskych potomkov lešením na svojom hornom úde sa do ničoho nestarel (okrem nových oplodňovaniachtivých misiek a myšiek). Situácia sa vyostrovala a ku tradičným polovulgárnym lichôtkam pribúdali výzvy a hrozby demisiami. Účastníci tohto teátra si dávali všakovaké ultimáta, ktoré boli však dosť jalové - keby takéto dávala C.K. monarchia Srbsku, tak by 1. svetová vojna dodnes vôbec nevznikla. A misia bola nakoniec začatá - mesiac marec bol tohto roku nielen mesiacom knihy, ale aj čudných teatrálnych demisií. Kým misionári rôznych cirkví robia bohumilú činnosť v treťom svete, naši demisionári robia bohunemilý bordel na našom smetisku. A tak bolo treba tento gordický uzol konečne rozťať. Šašo po prvýkrát sebakriticky uznal, že na šaňa macedónskeho nemá (však on ako superarbitrovaný nevojak ani nevie čo je to meč) a tak sa rozhodol radšej tieto povrazy radšej nožíkom ponarezávať. Ministri padali ako lístie na jeseň a obyvateľka grassalkovičovho paláca si obratom musela zaobstarať slušivé špeciálne kostýmy - demisionárne (ale použila ich neskôr aj ako inauguračné - toľká predvídavosť !) Do hry vstúpila aj najvyššia veliteľka našej domobrany - skládková-čaptavá a vyzvala šaša, aby sa porúčal zo svojho kresla a žiadala preoranie vlády. Šašovi sa ale nechcelo vrátiť naspäť do sály našej veľkej džirgy a tak sa rozhodol neurobiť hlbokú orbu, ale len podmietku. Chvíľu držal v napätí šulina a bábkoherečku a keď už strácali nervy a pôdu pod nohami, tak urobil iba malú rošádu -  vymenil si post s financmajstrom - v šachu sa to značí nulami - a oni dvaja sú tiež obyčajné nuly. A nakoniec  z vrabčiakov, ktorí sedeli predtým na konároch sa skoro všetci vrátili na svoje konáre, okrem jedného úbožiaka, ktorý bol nakoniec rituálne obetovaný - miništrant chorôb. Podpriemerom sa stal matohegr (šašov pucflek) a financmajstrom šašo. Je to dosť podivné, lebo financie v jeho firma už dekády má v rukách jeho nájomkyňa a on nič nevlastní, nemá ani žiadny účet, ba dokonca ani platobnú kartu. Dostáva denne iba vreckové na bežné výdavky, alebo si požičiava od pakopročka. Všetci staro-novoministri boli nadšení z takéhoto šalamúnskeho riešenia a nová pološašovláda mohla byť vymenovaná - symbolicky 1. apríla (práve na deň bláznov) a dokonca im za tú krátku medzihru ani žrádlo vo vládnych hrantoch moc nevychladlo. Po tom ako na seba nakydali a dali demisie, sa znovu objali a dali si jazýčkovú a vraj si to dajú v trojici spolu - aj spredu, aj zozadu a aj orálne. Šašo v príhovore nezabudol pochváliť seba a pripomenul symboliku Veľkej noci - ako sa on obetoval za nás všekých ako baran (ťažko na neho použiť názov baránok) a všetko odpustil sám seba a aj svojím úhlavným nepriateľom - teda koaličným partnerom. Šašo už z pozície financfušera sa naraz vydal na cestovanie - zachraňoval svoju povesť, ale aj občanov - pre nich zaobstaral vakcíny z Moskvy, ale neprajníci mu to odsabotovali, tak sa vybral do Moskvy a do Pešti - robil takú maličkú kyvadlovú diplomaciu ako oňahdy Kiessinger na Blízkom Východe. Aby nevyšiel z cviku pre istotu vynadal do idiotov každému, kto mu stál v ceste - len tak-tak skoro aj svojej rodine, ktorú stretol pri návrate.

Koronavírus nám tu stále zúri, ale prohradné (nemýlte si to s českým názvom proradné) média priniesli aj báječne radostnú správu, pri ktorej sa dostali do vytrženia ako pri simulovanom orgazme - naša najvyššia veliteľka domobrana (skládková-čaptavá) má konečne nového kocúra v jej trúbe. A je to kocúr najonakvejší - bývalý spolupracovník z mimovládnych organizácií, naslovovzatý liberálny progresívec. Všetko obyvateľstvo slovenskej gubernie si s uľahčením a radosťou nad touto správou vydýchlo a niektorí covid pacienti na JIS-ke aj naposledy...

S pozdravom Rudolf Krasňanský, alias Ruud

Komentáre