Doba kajúcna

Kým v dávnej minulosti prehrmeli územím slovače rôzne významné doby - kamenná, bronzová, železná a ľadová, potom sa dlho nič významného nedialo, až  v nedávnej minulosti a v súčasne novo-šašoveku vypukla doba plagiátorská, po nej nasledovala doba kovidová a táto plynule prešla do doby kajúcnej, ktorá vládne hlavne šašovláde. Kým poniektorí postarší a napodiv aj sčítaný občania si pod kajúcnikom predstavujú cirkvou opisovaného muža v biednom háve, kľačiaceho na kolenách, pôstiaceho sa a prosiaceho o odpustenie svojich hriechov, novodobí  kajúcnici našej šašovlády sú dobre živení a hlavne hrozne utáraní. Títo kajúcnici sa vyrojili ako komáre po záplavách. Výhodu má vždy ten prvý, ktorý ukáže prstom na druhých (aj tretích , štvrtých  atď.) a okydá ich. Nuž hovorí sa, že kto prv príde, ten prv melie (v našom prípade svojou držkou). Lipšei-gamboš vynašiel svetovú novinku - univerzálneho kajúcnika-udavača (doteraz boli známe len prípady univerzálneho vojaka, či športovca, alebo kľúča), ktorý je použiteľný proti hocikomu. Na niektorých úradoch už prívrženci šašovlády verbujú do svojích rozvracajúcich sa radov nových kajúcnikov a sľubujú im nielen hory-doly, ale aj odpustky a rôzne hmotné výhody a dovolenky v atraktívnych krajinách. Na úradoch sa objavili rôzne oznamy - vstúp do našich radov, nech je nás ako Makoa ( či maku ) -  do každej rodiny jeden kajúcnik - štátny úrad bez kajúcnika je ako kocúr bez chvosta atď. Zločinná opozícia vyvreskuje, že títo kajúcnici-udavači koordinujú svoje udania vo vzájomnej spolupráci s inými, pod dohľadom Lipšei-gamboša, babomuža kolíka a šaša vulgaris. No a čo je na tom zlého? Vzájomná spolupráca a výmena informácií je predsa nutnosťou každého pokroku. Izolácia prináša iba úpadok. No a predsa kajúcnici môžu síce spievať falošne, ale vždy podľa jednotných nôt. Takmer všetci najmocnejší muží a ženy slovače (nie nešlo o majstrovstvá v silovom trojboji) sa zišli v podzemnom bunkry šiškárov nazvanom aj krysie dúpä. Vraj preto, aby ich nikto nemohol odpočúvať - iba šašo vulgaris zariadil, aby mu jeho hlboko podriadený terajší podpriemer nahrával všetko, lebo chcel mať neskreslené informácie. Prečo sa takto stretli nikto nevie, lebo sa vraj bavili o výsostne triviálnych veciach - ako sa varí misa šošovice pre kajúcnikov-udavačov a ako sa pre nich razí tridsať strieborných.

Miništrant nášho pilného a poľného hospodárstva miči-mičo sa najprv demisionoval a potom to chcel vziať späť, ale už mu to nedovolili, pretože už doba demisionárska skončila pred niekoľkými mesiacmi.

Do tejto podivnej tragikomickej hry vstúpili aj rôzny flekatí - aj incongnitos, aj semi-incognitos a navzájom hádžu po sebe exkrementy a dokonca sa aj posielajú do basy! Rozuzlenie tejto maškariády si určite nikdo netrúfne predpovedať.

V súkromnej eseročke úžerníka-svätca Kíška to vrie nielen pod, ale aj nad pokrievkou. Kým pri jej vzniku bol silným spojivom vraj jeho mastný vlas, po jeho odchode začal rýchly rozklad skalopevnej štruktúry. Do sestro-vražedného súboja sa pustili dve nesporne atraktívne grácie. Babomuž kolík má charizmu hyeny škvrnitej a bábkoherečka eremišová je ako

obohratá hracia konzola. Obe napodiv srdnato bojujú o to kto bude hrobárom (či hrobárkou) tejto eseročky, čo sa im mnohí úprimne čudujú.

Posledné informácie z  dobre neoverených zdrojov hovoria, že hollywood veľmi zaujala téma našich kajúcnikov a režiséri sa predbiehajú, kto natočí akčný film o tejto novej, neokukanej téme. Ponúkajú astronomické odmeny za spoluprácu na scenári a majú záujem hlavne o Lipšeia-gamboša, šaša vulgaris a baboženu kolík. Film má už pracovný názov -7 kajúcnikov. Viackrát by vo filme mala zaznieť upravená verzia piesne skupiny Vidiek - asi s takýmto textom:

Pridaj sa k nám, sme všetci ružolíci spievajúci kajúcnici   pá pá pá pá pá

Vždy nádej na judášgroš máš, ak si sám pridaj sa k nám

udanie ako šíp na špine hrdo pláva kajúcnikom česť a sláva  pá pá pá pá pá....

S pozdravom Rudolf Krasňanský, alias Ruud