Ciao,
Lino Ventura v jednom filme sa potreboval rýchlo dostať kamsi a tak sa postavil takmer do stredu vozovky a začal stopovať. Zastavilo mu jedno auto a on dal za stierač zvonku asi 200 frankovku. Šofér ho zobral a keď mu povedal, že sa chce dostať čo najrýchlejšie na nejaké miesto, tak on mu odpovedal - máte šťastie, ja som profesionálny pretekár a vyrazil veľkou rýchlosťou tam, kam chcel Lino Ventura. Mne sa niečo trochu podobné prihodilo a neviem, či som tento film videl predtým ako som ja niečo podobné urobil, alebo až potom - teda kto koho odkopírova.
Koncom 70. rokov som mal ísť na ZSC do Líbye, odlet bol niekedy popoludní, do Prahy som mal letieť cca pred obedom, ale to bolo posledné lietadlo, ktorým by som to stihol. Cez obed tam bola nejaká prestávka v hustote letov z Bratislavy do Prahy. Som si to uvedomil, ale už som neskúšal to zmeniť, počasie bolo stále perfektné - bolo to v lete.
Býval som na priváte pri zimnom štadióne a tak som už viackrát používal zastávku autobusu ČSA, ktorá bola na Záhradníckej ulici. Nemusel som ísť na Redutu, odkiaľ odchádzali tieto autobusy. Niekoľko dní predtým som si pozrel, kedy asi ide ten autobus, ktorým som mal ísť na letisko, na zastávke som si nijaké zvláštne oznámenie nevšimol - buď tam nebolo, alebo som to prehliadol. A tak som ráno zobral kufor a príručný kufrík a posúval som sa na zastávku. Keď som tam prišiel s hrôzou som zistil, že tam nie je žiadna zástavka pre autobusy ČSA ( bol to 1. deň v mesiaci ), nevedel som čo sa stalo - niekto ukradol zástavku, alebo je zrušili. Tieto autobusy chodili na letisko s veľkým predstihom, takže sa vždy ešte na letisku cca 30-40 minút čakalo na začatie odbavovanie na let. Čakal som pre istotu ešte na mieste pôvodnej zástavky a autobus skutočne išiel, ale napriek môjmu mávaniu sa na mňa vyprdol. Tak som zobral kufor ( nebol ťažký - to až pri návrate mal byť kufor ťažký a naplnený nakúpeným tovarom ) a rozbehol som sa na Centrál - vtedy nebolo veľa taxíkov a tak bolo rozumnejšie ísť na frekventovanejšiu cestu, okrem toho tadial aj chodil aj autobus MHD na letisko. Dobehol som tam a skúšal stopovať taxi - bolo ich málo a boli obsadené, mal ísť aj autobus, ale ten meškal. Čas ma už tlačil a tak som skúšal prehovoriť šoférov súkromných vozidiel, keď stáli na červenú, aby ma tam zobrali, že zaplatím. Nedarilo sa, už som bol zúfalý, lebo keby som nestihol let do Prahy, tak by som sa z hanbou musel vrátiť a ísť až o týždeň neskôr (do Tripolilsu sa lietalo iba raz za týždeň). V zúfalstve som tam videl jeden gazík a tak pre istotu som aj jeho prosíkal, povedal mi, že áno - tak som tam hodil kufor, nasadol a povedal, že na letisku musím byť čo najskôr a na sklo vnútri auta som zasunul tuším 50 Kčs. On povedal - máte šťastie, ja som bývalý profesionálny automobilový pretekár. A skutočne - išiel aj na tom gazíku ako raketa, vyhodil ma pred letiskom, ja som vyrazil k okienku, ešte ma zobrali, ale kufor som si musel zobrať so sebou. Vyšiel som hore, ešte cestujúci nenastupovali, tak som utrel pot z čela a dal si vodku so sódou, hoci som nepotreboval nikdy pred letom sa obrniť alkoholom pred strachom z lietania, ale teraz som si s úľavou panáka kopol do seba.
S pozdravom Rudolf Krasňanský, alias Ruud
Komentáre
Zverejnenie komentára