Z vinohrada tryskem lecím, práce bylo moc.
Po skromnej večeri líham znaven do perín.
Ach, čeká mňa studená noc,
a nigdo temu nevjerí.
Probudzím se ráno v posteli zima se mnú trase,
kuknem cez okno, zubaté sunko svítí na terase.
Umyju sa v studni vodú ladovú,
pýtajú sa šeci, co je toto za dobu?
Ani nejím, šetrím, do vinohrada nahodím rezký krok,
bude letos pravý progresívňi rok?
A večer opjet nezapnem kúrení, uvedomelo odolávam,
zrdrvujúci úder Vladimírovi ja dávam.
Peter Vajs, dôchodca
Peter Vajs 2022©
Komentáre
Zverejnenie komentára